96. Al Alaq

Čítaj (Muhammad slová Koránu, ktoré ti prinášame) v mene Pána svojho (Boha), ktorý
stvoril, (96:1)
(96:1): Tento verš je prvý, ktorým bol posol a prorok Muhammad (p.) oslovený Bohom
najvyšším. Je v ňom výzva k čítaniu, písaniu a k vede a vzdelaniu vo všeobecnosti, pretože
tak človek dospeje k tomu, aby lepšie vnímal svoje okolie i zákonitosti, ktoré Boh všetkému
dal, a tak sa človek aj priblíži k Bohu. Verš hovorí: Čítaj Muhammad tento Korán v mene
Boha, ktorý stvoril všetko existujúce. Preto sa každá kapitola v Koráne (okrem jednej), každý
úkon, ktorý muslim koná, začína vetou: V mene Boha milostivého, v moci ktorého je milosť,
čo znamená, že Boh nielenže má moc milosť udeliť a ju udeľuje, ale táto milosť je v Jeho
výlučnej moci.

Stvoril človeka z pijavice (jedna z etáp vývoja ľudského embrya je štádium, v ktorom sa
plod podobá pijavici, kedy sa stočí a cez placentu dostáva živiny z tela matky), (96:2)
(96:2): V niektorých prekladoch Koránu sa slovo Alaq, ktoré sme preložili ako pijavica,
prekladá ako zrazenina krvi. Slovo Alaq pripúšťa oba významy, aj keď sa zdá, že preklad
tohto slova ako pijavica hlbšie vystihuje podstatu tohto slova. V každom prípade, ak sa na toto
štádium vývoja embrya pozrieme, uvidíme veľkú podobnosť s pijavicou i krvnou zrazeninou.

Čítaj (Muhammad) a vedz, že Pán tvoj je najštedrejší (vo všetkom, čo dáva),

Ktorý naučil perom (písať, čím sa poznatky zachovávajú a prenášajú),

Naučil človeka to, čo (človek) nevedel. (96:5)
(96:5): Predchádzajúce verše sa pokladajú za prvé verše, ktoré boli poslovi a prorokovi
Muhammadovi vnuknuté Bohom prostredníctvom anjela Gabriela. Bolo to v jaskyni Hirá, kde
prorok posledné mesiace, pred zjavením sa anjela Gabriela zvykol tráviť dlhší čas a
premýšľať o Bohu. Prvé, o čom verše hovoria, je čítanie a písanie. Zdôrazňujú, že jeden z
nespočetných darov Boha najštedrejšieho človeku je pero znázorňujúce písanie. Čítaním a
písaním a získavaním poznatkov prostredníctvom toho sa zachovávajú poznatky a informácie
nezmenené ľudským podaním a časom. Je to akoby príkaz poslovi a prorokovi
Muhammadovi, odkazujúci na dôležitosť tohto prvku ľudskej existencie a vývoja.

Nie (človek sa nespráva tak, ako sa má). Človek prekračuje medze,

Keď videl (takýto človek sám seba), že nikoho nepotrebuje (že má bohatstvo a moc, tak
začne páchať zlo).

K pánovi tvojmu bude návrat (po smrti, tak na to nezabúdaj). (96:8)
(96:8): Tento a nasledujúci verš (od 6. až do konca) je adresovaný Abú Žahlovi a ľuďom jemu
podobným. Abú Žahľ, ktorý šíril nespravodlivosť a zlo svojím bohatstvom, priveľmi
nenávidel proroka Muhammada (p.). Aj keď je tento verš zoslaný v konkrétnej situácii, v jeho
obsahu nie je spomenutá konkrétna osoba, čo znamená, že sa vzťahuje na podobné prípady a
krivdy vo všeobecnosti a v každom čase.

Vidíš toho, kto zakazuje

Bohu poddanému modliť sa, keď by sa tento modlil? (96:10)
(96:10): Tým, kto zakazuje, sa myslí Abú Žahľ a tým, kto je Bohu poddaný a kto sa modlí, sa
myslí prorok Muhammad (p.). Tento verš bol zoslaný potom, ako Abú Žahľ povedal: „Ak by
som videl Muhammada modliť sa, stúpim mu na krk“.

Vidíš (predstav si Abú Žahľ i každý, kto by podobne konal), ak by bol (Muhammad alebo
muslim, ktorý sa modlí) správne usmernený

Alebo by prikázal bohabojnosť (ako bude vyzerať ten, kto by to zakazoval, keď zistí,
akej chyby sa dopúšťal)? (96:12)
(96:12): Otázka znie, aký bude osud človeka, ktorý bráni veriacemu v konaní dobra a vo
všetkých spomenutých dobrých činoch a v presvedčení a chce ho odvrátiť od cesty pravdy a
pokoja. Nech každý zváži následky svojho konania predtým než koná, aby to potom
neľutoval, keď mu to už nepomôže.

Vidíš (Muhammad alebo ty, kto počúvaš, ako by vyzeral Abú Žahľ alebo kto podobne
koná), ak by (Abú Žahľ alebo kto podobne koná) za lož označil (Korán a posolstvo, ktorým
bol poverený posol Muhammad) a odvrátil sa (od viery a od toho, čo v ňom Boh zoslal)?

Nevedel vari, že Boh vidí (všetko, čo on koná a čo v sebe skrýva)? (Skutočne si takýto
človek myslí, že Boh ho nevidí a nevie, čo zamýšľa a nechá ho neustále ubližovať veriacim
len kvôli ich viere?)

Nie (nebude si robiť, čo chce a ubližovať). Ak neprestane, tak ho potiahneme za šticu
(poníženiu ho vystavíme a do pekla silou stiahneme),

Šticu lživú (lož šíriacu), omylom naplnenú (v omyle a hriešnosti zotrváva a ostatných k
nemu vedie).

Nech zavolá tých, s ktorými sedáva (na zhromaždeniach svojich a u ktorých je
predpoklad, že ho podporia). (96:17)
(96:17): Ak si myslí, že je taký silný a že ho necháme Muhammadovi ubližovať.

Zavoláme (naňho a na toho, kto s ním príde) anjelov prinášajúcich trápenie. (96:18)
(96:18): Islamskí učenci posledné dva verše dávajú do súvisu s tým, že raz Abú Žahľ prešiel
popri prorokovi Muhammadovi (p.), keď sa modlil a povedal mu: „A či som ti nezakázal
modliť sa tu, Muhammad?“ Prorok Muhammad (p.) mu nato pohrozil Božou mocou, načo
Abú Žahľ povedal: „Čím sa mi vyhrážaš, Muhammad! Prisahám na Boha, že medzi ľuďmi
tohto údolia mám najviac spoločníkov a prívržencov“. Nato Boh najmocnejší zoslal oba
predchádzajúce verše, ktoré hovoria, že ak by Abú Žahľ zvolal svojich spoločníkov, aby
ublížil prorokovi, tak Boh najvyšší svojmu prorokovi a veriacim pošle na pomoc tých
najmocnejších anjelov, prinášajúcich so sebou trápenie pre Abú Žahľa a tých, ktorí by s ním
boli.

Nie (veci sa nemajú tak, ako si to predstavuje Abú žahľ). Neposlúchaj ho (Muhammad a
pokračuj vo svojich modlitbách) a poklonu sužúd konaj (sužúd je poklona, v ktorej sa
človek pokloní, kľakne na kolená, nakloní trup a hlavu smerom k zemi, spojí čelo a nos so
zemou a položí ruky ku hlave) a približuj sa (tak k Pánovi svojmu). (96:19)
(96:19): V jednom z výrokov proroka Muhammada (p.) sa hovorí: „Človek je k svojmu
Pánovi najbližšie počas poklony sužúdu“.