V mene Boha milostivého, v moci ktorého je milosť

1.

Prisahám (Boh prisahá) na noc, až svojou tmou zahalí (všetko),

2.

A na deň, až sa ukáže (so svetlom svojím),

3.

A na Toho (na Boha), kto stvoril jedinca mužského pohlavia a jedinca ženského
pohlavia, (92:3)
(92:3): Verš možno preložiť aj ako: A na to, čo stvorilo jedinca mužského pohlavia a jedinca
ženského pohlavia,

4.

Že vaša snaha je rôzna (snažíte sa o rôzne veci vo svojom živote),

5.

Ten, kto dal (a pomáhal z toho, čo mu Boh uštedril na účely, ktoré Boh určil) a vyvaroval
sa (toho, pred čím Boh varoval),

6.

A uveril v to najlepšie (čo môže byť a v to, že keď bude veriť v Boha, v to, čo zoslal v
Koráne a že keď bude konať tak, ako Boh uložil, potom sa mu dostane to najlepšie, čo môže
niekto dosiahnuť),

7.

Tomu uľahčíme cestu k tomu, čo je ľahšie (zo všetkého a dostane sa k dobru života
pozemského i života posmrtného tou ľahšou cestou).

8.

Ten, kto by bol skúpy (nepomáhal a nedával by na účely, ktoré Boh určil) a pohrdol
(vierou v Boha, konaním toho, čo Boh uložil a myslel si, že sa bez Neho zaobíde),

9.

A za lož označil to najlepšie (odmietol by existenciu Boha, dňa zmŕtvychvstania, ako aj
existenciu raja),

10.

Tomu uľahčíme cestu k tomu, čo je ťažšie (tomu, čo je ťažšie a hriešnejšie a keď sa
bude musieť zodpovedať za to, čo konal, jeho koniec bude ten najťažší),

11.

Nepomôžu mu jeho majetky, až sa zrúti (do záhuby a do ohňa pekelného za to, že vieru
v Boha a v to, čo zoslal, odmietal, a za to, že sa tým neriadil).

12.

Na nás je správne usmernenie (ukázať každému, kde je dobro a odkiaľ a kam vedie tá
správna cesta, ktorú by mal nasledovať),

13.

A nám patrí život posledný (ktorý príde po súdnom dni) a život prvý (pozemský).
(Všetko, čo v nich je, Bohu náleží a riadi sa tým, čo Boh určil.)

14.

Preto som (Boh) vás varoval pred ohňom blčiacim,

15.

V ktorom bude horieť len ten najskazenejší,

16.

Ktorý za lož označil (to, čo Boh zoslal, ako aj poslov, ktorých posolstvom poveril)
a odvrátil sa (od viery v Boha a od toho, čo Boh v posolstvách Ním zoslaných a v Koráne
uložil),

17.

Bude dané, že sa mu (tomuto ohňu) vyhne (a bude z neho vyňatý) ten najbohabojnejší,

18.

Ktorý dáva (sám od seba) majetky svoje (z toho, čo mu Boh dal) a očisťuje sa (dáva zo
svojich majetkov na účely, ktoré Boh určil, aby svoje majetky i sám seba očistil),

19.

A nik uňho pritom nemá dar hodný odplaty (nik mu predtým neprejavil žiadnu
láskavosť, ktorú mu teraz odpláca a ani tomu, komu pomáha, nič nedlhuje a takto mu dlh
spláca), (Pomoc musí byť nezištná a veriaci človek ňou musí sledovať len Božiu spokojnosť.)
(92:19)
(92:19): Tento verš súvisí s predchádzajúcim veršom v tom zmysle, že bohabojný človek dáva
zo svojho bohatstva ľuďom len čisto z bohabojnosti, a nie na dosiahnutie určitého prospechu
alebo ako prejav vďaky a odplaty niekomu inému. Islamskí učenci uviedli, že predchádzajúce
verše boli zoslané vtedy, keď Abú Bakr Al Siddíq (jeden z najbližších ľudí k prorokovi
Muhammadovi) kúpil Biľáľa (ktorý bol v tom čase otrokom) a ihneď potom, ako ho kúpil, ho
prepustil na slobodu, sledujúc pritom len Božiu spokojnosť.
Tí, ktorí k Bohu pridružovali a odmietali veriť v posolstvo posla Muhammada, Abú Bakrovo
konanie komentovali tým, že Abú Bakr tak urobil preto, aby Biľáľovi oplatil láskavosť, ktorú
mu on preukázal, čo však nebola pravda. Biľáľa predtým než ho Abú Bakr kúpil, nepriatelia
muslimov veľmi trápili a mučili, pretože sa dozvedeli, že prijal islam za svoje náboženstvo.

20.

Sleduje (tým) len Tvár svojho Pána najvyššieho, (92:20)
(92:20): Konštrukcia „pre Božiu tvár“, „pre Tvár Pána svojho“ sa v arabskom jazyku
vyskytuje pomerne často a znamená pre Božiu spokojnosť, respektíve robiť niečo s čistým
srdcom a len pre získanie Božej spokojnosti.

21.

Preto (takýto bohabojný človek) bude spokojný (s tým, čo mu Boh, nad ktorým nikoho
niet, za odmenu pripravil).