91. Al Šams (Slnko)

Prisahám (Boh prisahá) na slnko a na ráno, ktoré s ním prichádza (ktoré so sebou
prináša rozbrieždenie, svetlo a ráno),

A prisahám na mesiac, keď ho nasleduje (keď mesiac nasleduje slnko),

A prisahám na deň, keď ho zreteľne ukáže (keď deň ukáže úplnú žiaru slnka),

A prisahám na noc, keď ho zahaľuje (keď noc zahaľuje slnko),

A prisahám na nebo a na to (na tú Silu) čo ho postavilo (na to, čo toto nebo postavilo a
zdvihlo), (91:5)
(91:5): Verš pripúšťa aj ďalší význam, a to: A prisahám na nebo a na Toho (na Boha), kto ho
postavil. V takom prípade by Boh prisahal sám na Seba. Ak by sa bral do úvahy tento ďalší
význam, potom by musel byť aplikovaný aj na nasledujúce verše.

A prisahám na zem a na to (na tú Silu), čo ju rozprestrelo (na to, čo zem rozprestrelo, že
sa na nej dokážu bez námahy pohybovať a žiť živé tvory, medzi ktoré patrí aj človek),

A prisahám na dušu a na to (tú Silu), čo ju vyrovnalo (na to, čo dušu vyrovnalo a
dotvorilo),

Keď jej (tejto duši) vnukol jej hriešnosť i bohabojnosť (vložil do nej oba protipóly – zlo
i dobro, hriešnosť a bohabojnosť),

Prospel (získal a správne urobil) ten, kto ju (dušu) očistil (vierou v Boha a v nikoho iného,
naprávaním samého seba a konaním dobra),

A sklamanie (z prehry) utrpí ten, kto ju (svoju dušu) uvrhol do nečistoty. (91:10)
(91:10): Predchádzajúce štyri verše nám jasne hovoria, že Boh ukázal každej duši, v čom
spočíva jej dobro a v čom jej zlo. Každý začínal z toho istého bodu a Boh nikomu v ničom
neukrivdil. Preto aj posledné dva predchádzajúce verše presne vystihujú život každého z nás.
Kto sa snaží svoju dušu očistiť, verí v Boha, v to čo Boh zoslal v Koráne, v to, čo Boh uložil,
aby sa toho ľudia držali, ten získal dobrý život pozemský, ale aj Božiu spokojnosť a dobro pre
obdobie, ktoré príde po smrti. Kto však šiel so svojou dušou opačným smerom, ten sklamanie
a stratu utrpí nielen v živote pozemskom, ale hlavne v živote, ktorý prichádza po smrti.
Zodpovednosť každého z nás za svoje myslenie a skutky sa pritom neustále prelína s osudom,
s udalosťami, ktoré mimo nás dotvárajú náš každodenný život a myslenie.

Samúdovci za lož označili (svojho posla Sáleha a to, s čím k nim prichádzal od Boha)
preto, že prekročili medze (toho, čo mohli),

Keď urýchlene šiel (aby zarezal ťavu) ten najskazenejší (a najhorší spomedzi nich),

A pritom im posol Boží (Sáleh) povedal: „Je to ťava Bohom určená (určená ako
znamenie pre vás) a je to jej právo na vodu (nesiahajte na to)“. (91:13)
702
(91:13): Príbeh Samúdovcov sa odvíjal práve od spomínanej ťavy. Keď k nim prišiel posol
Sáleh s posolstvom od Boha, jeho ľudia ho požiadali, aby im Boh dal dôkaz poukazujúci na
pravdivosť jeho tvrdenia. Nato im Boh dal ťavu ako dôkaz pravdivosti tohto posolstva. Pozri
napríklad siedmu kapitolu, verše 73 a nasl., kapitola 26, verše 155 a nasl., kapitola 11, verše
61 a nasl., kapitola 54, verše 23 a nasl.

Zo lži ho (Sáleha) však obvinili a zarezali ju (ťavu). Preto na nich ich Pán opakovane
zoslal trápenie (až kým všetkých, ktorí sa previnili, nevzal zo života pozemského) pre ich
hriech, a tak ich (Samúdovcov, ich mesto a to čo vlastnili) zrovnal (so zemou), (Opakujúce
sa trápenie doľahlo na celé ich spoločenstvo rovnako a zmietlo ho zo života pozemského.)

A neobáva sa (Boh) následkov toho. (91:15)
(91:15): Nič sa nezmení na povahe života na zemi, nik nebude nad Samúdovcami alebo im
podobnými smútiť a nik nemá moc Bohu v niečom oponovať. Trápenie v takejto podobe
Samúdovcov postihlo, pretože Boh pozná všetky udalosti v ich úplnom slede, vie, aký dopad
majú na budúcnosť, ale aj preto, že Jeho spravodlivosť je spravodlivosťou dokonalou a
úplnou.