V mene Boha milostivého, v moci ktorého je milosť

1.

Svedč (Muhammad) o jedinečnosti mena Pána svojho najvyššieho,

2.

Ktorý stvoril (všetko existujúce) a vyrovnal (stvoril v rovnováhe a usporiadal),

3.

A ktorý predurčil (čo je dobré a čo zlé) a správne usmernil (k dobru a ukázal, kde ono
spočíva),

4.

A ktorý dal pastvinám vyjsť von (vyrásť zo zeme),

5.

A potom ich (pastviny) učinil zvyškami vyschnutými a sčernelými. (87:5)
(87:5): Učinil ich suchými rastlinami, ktoré môžu neskôr zvieratá konzumovať. Tento cyklus
však v určitom zmysle znázorňuje aj chod všetkého vôkol nás.

6.

Oznámime ti ho (Korán, Muhammad, alebo dáme ti ho prednášať) tak (takým spôsobom),
že ho nezabudneš (nič z neho),

7.

S výnimkou toho, čo Boh chce (aby si zabudol). On (Boh) vie (o všetkom), čo je zjavené
i čo je skryté. (87:7)
(87:7): Keď k poslovi a prorokovi Muhammadovi (požehnanie a mier nech ho sprevádzajú)
prichádzal anjel Gabriel s veršom Koránu, posol sa snažil tento verš nahlas prednášať z
obavy, aby nič z neho nezabudol. Preto mu Boh najvyšší zoslal tento i iné verše, aby ho
upokojil, že nič z toho, čo mu je vnukané, nebude zabudnuté s výnimkou toho, čo Boh
najvyšší usúdi, že sa má zabudnúť.

8.

I uľahčíme ti (Muhammad) cestu k tomu, čo je ľahšie, (87:8)
(87:8): Dáme ti, aby si si vždy vybral tú najľahšiu cestu, keď niekam chceš ísť alebo chceš
niečo vykonať, vrátane náboženstva, ktoré je striedme vo všetkom. V tomto smere sa
tradovalo, že keď prorok Muhammad (p.) chcel niečo vykonať a mal na výber, ako to
vykonať, vždy si vybral tú ľahšiu cestu, pokiaľ neskrývala v sebe nejaký hriech.

9.

Pripomínaj (ľuďom tento Korán), ak by pripomenutie pomohlo (ak by si videl, že je
vhodný čas na to a že ľudia ťa počúvajú),

10.

Pripomenutie (v Koráne obsiahnuté) vážne vezme ten, kto sa obáva (Boha a toho, čo
príde),

11.

A vyhýba sa mu (tomuto pripomenutiu) ten nešťastník

12.

Ktorý bude horieť v ohni najväčšom,

13.

A potom (ako doň vstúpi a bude v ňom horieť) v ňom nezomrie (aby si oddýchol)
a nebude ani žiť (životom dobrým).

14.

Prospel (v skúške) ten, kto sa očistil (uveril a očistil svoje srdce i dušu vierou),

15.

A spomenul meno Pána svojho, a tak sa (k Nemu s pokorou) modlil.

16.

Veru (vy) uprednostňujete život najnižší (pozemský a zabúdate na život posledný a
večný),

17.

A pritom život posledný (a večný) je lepší a trvalejší (než váš život pozemský, na
ktorom tak ľpiete).

18.

Toto (pripomenutie) je i vo zvitkoch prvých (predchádzajúcich poslov),

19.

Vo zvitkoch Abraháma a Mojžiša.