V mene Boha milostivého, v moci ktorého je milosť

1.

Až sa nebo roztrhne,

2.

A vypočuje (a poslúchne) Pána svojho, čo je povinné (urobiť),

3.

A až sa zem rozprestrie (a zmiznú z jej povrchu akékoľvek hory alebo výšiny),

4.

A (zem) odhodí (a vyvrhne), čo je v nej a opustí to (všetko, čo v nej bolo dovtedy skryté,
sa objaví),

5.

A vypočuje (a poslúchne) Pána svojho, čo je povinné (urobiť).

6.

Človek! Ty s úsilím svojím smeruješ k Pánovi svojmu, so všetkým úsilím (dobrým i
zlým) a stretneš Ho. (84:6)
(84:6): Verš môže mať dva významy. Prvý, že človek sa snaží a v súdny deň uvidí výsledok
tejto svojej snahy a úsilia. Druhý, že po tomto úsilí, človek, ktorého úsilie bolo úspešné, uvidí
Pána svojho.

7.

Ten, komu bude daná jeho kniha (skutkov) do pravice jeho,

8.

S tým bude zúčtovane účtovaním ľahkým (účtovanie s takýmto človekom bude preň
ľahké, pretože jeho zbožnosť a dobré skutky prevýšia tie zlé),

9.

A vráti sa k rodine svojej potešený.

10.

Avšak ten, komu bude daná jeho kniha (skutkov) spoza jeho chrbta,

11.

Ten bude prosiť o záhubu (aby bol zahubený, zomrel a vyhol sa tomu, čo vidí a čo ho
neminie),

12.

A bude horieť v planúcom ohni,

13.

On žil (predtým v živote pozemskom) vo svojej rodine v radosti (žil bezstarostným a
radostným životom, odmietajúc vieru i to, čo Boh uložil a nebral do úvahy varovania, ktoré
varovali pred týmto dňom),

14.

On (takýto človek) si myslel, že sa (k Pánovi svojmu) nenavráti.

15.

Ale áno (on sa k Nemu vráti a bude vzkriesený). Jeho Pán vidí všetko, čo sa ho týka (a
čo robí).

16.

Prisahám (Boh prisahá) na súmrak,

17.

A na noc a na všetko, čo ona pojala (a zahalila svojou temnotou),

18.

A na spln mesiaca (keď je mesiac v splne okrúhly a plný),

19.

Že nastúpite etapu po etape (a stav po stave a nimi prejdete). (84:19)
(84:19): Z hľadiska významu tohto verša nájdeme vo výkladoch Koránu niekoľko možných
výkladov. Najznámejší z nich hovorí, že sa tu myslí človek, ktorý prechádza rôznymi etapami
688
od chvíle, kedy je počatý, až kým nezomrie a nebude vzkriesený. Ďalší výklad hovorí, že sa
tým myslia stavy v deň zmŕtvychvstania a súdny deň.

20.

Čo je im (ľuďom), že neveria (napriek všetkým týmto jasným varovaniam)?

21.

A keď je im prednesený Korán, do polohy sužúdu (sužúd je poklona, v ktorej sa človek
pokloní, kľakne na kolená, nakloní trup a hlavu smerom k zemi, spojí čelo a nos so zemou
a položí ruky ku hlave) sa nesklonia (a neprejavia tak úctu a rešpektu Bohu najvyššiemu)?

22.

Tí ktorí odmietajú veriť, ho (Korán) za lož označujú (miesto toho, aby nad slovami v
ňom zoslanými premýšľali a vážne ich brali),

23.

Boh pritom lepšie vie, čo skrývajú (vo svojich srdciach),

24.

Oznám im radostnú zvesť o trápení bolestivom. (Nech sa v živote pozemskom takýto
človek teší a raduje z toho, čo koná, ale nech vie, že až nastane čas, bude donekonečna
ľutovať, ako sa voči poznaniu zoslanom v Koráne zachoval.)

25.

Tým, ktorí uverili a dobré skutky konali, sa dostane odmena (úplná a) nekonečná
(tých sa toto trápenie nedotkne).