80. Abasa (Zamračil sa)

Zamračil sa a odvrátil sa

Preto, že k nemu prišiel slepec, (80:2)
(80:2): Týmito veršami Boh vyčítal svojmu poslovi a prorokovi Muhammadovi (požehnanie a
mier Boží nech ho sprevádzajú), že nevenoval pozornosť jednému slepcovi zvanému
Abdulláh Bin Um Maktúm, ktorý k nemu prišiel, aby sa dozvedel niečo o islame. Bolo to v
čase, keď prorok vynakladal veľké úsilie, aby presvedčil vodcov svojho kmeňa, kmeňa Qurejš
v Mekke, aby prijali islam za svoje náboženstvo. Boh týmito veršami posla a proroka
Muhammada upozornil na to, že by nemal venovať svoj čas len popredným, vplyvným a
majetným ľuďom, ale mal by ho venovať aj tým slabším a jednoduchším, pretože možno
práve oni budú tí, ktorí dokážu s čistým srdcom vnímať posolstvo, Korán i jeho obsah. Od
chvíle zoslania týchto veršov sa stalo u proroka zvykom, že vždy, keď k nemu Abdulláh
prišiel, prorok mu povedal: „Je vítaný ten, kvôli ktorému mi môj Pán výčitky vyslovil“.
Potom mu prorok prestrel na zem plášť, aby si naň sadol.

Čo ty (Muhammad) vieš, možno sa očistí (a obráti sa so svojou vierou len na Boha
jedného jediného),

Alebo sa poučí a toto poučenie mu prospeje (prispeje k tomu, aby našiel správnu cestu a
aby sa prehĺbila jeho viera).

Ten, kto pohrdol (vierou a Bohom a myslel si, že sa bez nich zaobíde),

Tomu svoju pozornosť venuješ.

Nie na tebe spočinie zodpovednosť (za to), ak sa neočistí (tvojou povinnosťou je len
oznámiť posolstvo, nie zodpovedať za to, či ľudia uveria v posolstvo, ktorým si bol poverený,
alebo nie).

Avšak ten, kto prišiel k tebe snažiac sa (učiť sa od teba),

A pritom sa obával (Boha a toho, aby nekráčal v blude a snažil sa o to, aby pravdu zistil),

Toho si nevšímaš (tvoja pozornosť je od neho odvrátená a sústredená inam).

Nie (tak by si nemal konať). Je to (Korán) pripomenutie (zoslané pre dobro všetkých),
(80:11)
(80:11): Tieto verše pripomínajú poslovi a prorokovi Muhammadovi, ale aj ľuďom
všeobecne, aby sa pri oznamovaní posolstva a islamu nesústredili len na niektorých ľudí pre
ich postavenie alebo bohatstvo atď., ale aby sa venovali všetkým ľuďom rovnako.

Kto (z ľudí) by chcel, ten si ho (Korán) bude pripomínať (a bude sa zamýšľať nad jeho
obsahom). (80:12)
(80:12): V nasledujúcich veršoch nám Boh opisuje, ako je Korán v nebi zachovaný.

V zvitkoch (alebo knihách), ktoré majú ctihodné miesto (je uchovaný).

Zdvihnuté (povznesené alebo vysoko postavené sú tieto zvitky), očistené (od akejkoľvek
nepravosti alebo zásahu, preto si zachovávajú svoju čistotu a pravdu),

Rukami pisárov (nimi sa tu myslia anjeli),

Vznešených a úctivých.

Zabitý je človek tým, ako veľmi odmieta vieru. (80:17)
(80:17): Človek neustále niečo odmieta, a to aj vtedy, keď by cítil a videl, že to, čo odmieta,
je správne a pravdivé. Jednou z vecí, ktoré človek odmieta, je aj viera v Boha, Stvoriteľa, a to
v jej skutočnej podobe. I napriek tomu, že existujú nespočetné dôkazy o existencii Boha,
človek neustále odmieta vieru v Boha a v mnohých prípadoch, ak aj v Boha verí, túto svoju
vieru kazí pridružovaním k Bohu. Boh nám pritom v Koráne jasne zadefinoval, aké sú znaky
odmietania viery alebo pridruženia k Bohu, ktorým by sa mal každý veriaci človek vyhýbať.
Verš poukazuje na skutočnosť, že človek, ktorý odmieta vieru, akoby sám seba zabíjal,
pretože svoju dušu odsudzuje k záhube a zatrateniu v pekle. Tento verš sa netýka veriacich
ľudí, ktorých viera je správna a čistá, ale je adresovaný ľuďom, ktorí odmietajú vieru v Boha
alebo k nemu pridružujú. Nasledujúce verše potom vracajú človeka do reality a Boh odkazuje
každému, aby sa pozrel vôkol seba, ako všetko poukazuje na Boha a na Jeho moc.

Z čoho ho (človeka, Boh) stvoril? (Nech sa len každý pozrie a zmyslí sa)

Z kvapky obsiahnutej v mužskom semene ho (človeka) stvoril a predurčil (jeho
stvorenie a čo mu náleží).

Potom mu (človeku) cestu uľahčil (von z matkinho lona a dal mu všetky vnemy a
slobodu myslenia a rozhodovania),

Potom (Boh) ho (človeka) usmrtil (nechal zomrieť) a do hrobu pochoval (určil ľuďom,
že majú svojich mŕtvych pochovávať a ukladať do zeme).

Potom, keď bude chcieť, vzkriesi ho (v čase, kedy Boh určil, že sa život na zemi preruší
a že nastane udalosť zmŕtvychvstania a súdu).

Nie, (ešte stále človek) nevykonal, čo mu (Boh) prikázal. (80:23)
(80:23): Aj napriek všetkému uvedenému veľa ľudí stále nežije životom, akým by malo žiť a
odmieta vieru v Boha alebo k Nemu pridružuje.

Nech sa pozrie človek na svoju potravu,

My sme naliali vodu (z neba do zeme) naliatím (hojným),

Potom sme roztrhli zem roztrhnutím (počas ktorého sa v nej objavili pukliny a
medzery), (80:26)
(80:26): Slovo roztrhli – šaqaqna môže znamenať aj rozštiepili.

A dali sme v nej vyrásť zrnkám (z ktorých potom vyrástlo obilie),

A hroznám a ďateline (stopkám rastlín a konárom),

A olivovníkom a (datľovým) palmám,

A záhradám hustým (s rôznymi stromami a rastlinami),

A ovociu a pastvinám,

Ako úžitok pre vás a pre vaše dobytky.

Ale až príde Assáchcha, (80:33)
(80:33): Assáchcha je podľa výkladov Koránu ohlušujúci výkrik alebo zvuk ako jedna z
udalostí spúšťajúcich deň zmŕtvychvstania.

Deň, v ktorom jedinec ujde od svojho brata,

A od svojej matky a svojho otca,

A od svojej družky a detí svojich,

Každý jedinec z nich bude zaujatý v ten deň niečím, čo ho úplne upúta (čo ho úplne
zamestná a odpúta jeho pozornosť od čohokoľvek, každý sa bude v tú dobu už starať len sám
o seba),

Niektoré tváre (tváre niektorých ľudí) budú v ten deň rozjasnené (budú to tváre tých,
ktorí si zaslúžili a získali Božiu spokojnosť),

Usmiate (budú tieto tváre) čakajúce na radostnú správu (o výsledku toho, čo v živote
pozemskom konali),

Na niektorých tvárach (na tvárach iných ľudí) bude v ten deň prach,

Vyčerpávať ich (a sužovať) bude temnota (úzkosť a strach),

To budú tí, ktorí odmietali veriť a odklonili sa (od toho, čo Boh uložil a zoslal).