75. Al Qijáma (Zmŕtvychvstanie)

Prisahám (Boh prisahá) na deň zmŕtvychvstania.

A prisahám na dušu, ktorá si výčitky činí (vždy, keď sa dopustí niečoho, čoho by sa
nemala).

Myslí si človek snáď, že nezozbierame jeho kosti (až nastane čas zmŕtvychvstania)?
(75:3)
(75:3): Jedného dňa prišiel za prorokom Muhammadom (požehnanie a mier nech ho
sprevádzajú) Amr Bin Rebía, jeden z tých, ktorí v posolstvo posla Muhammada ostro
odmietali veriť a prorokovi povedal: „Rozprávaj mi o dni zmŕtvychvstania, kedy nastane a
ako bude vyzerať a čo sa v ňom odohrá“. Prorok Muhammad mu o tomto dni porozprával.
Amr prorokovi nato povedal: „Aj keby som videl tento deň, Muhammad, neveril by som ti a
neuveril by som v neho. A či Boh zozbiera tieto (roztrúsené) kosti?“ Nato bol prorokovi
zoslaný tento i nasledujúci verš.

Veru áno, máme moc zrovnať (usporiadať) konce jeho prstov (koncami prstov sa myslí
posledná časť každého prsta, ktorou sa robia odtlačky prstov). (75:4)
(75:4): Tento verš niektorí učenci z odboru islamských vied zaraďujú do kategórie tzv.
vedeckých veršov. Ako dôkaz toho, že každý človek, každý jedinec môže byť znova stvorený
aj potom, ako sa jeho kosti rozprášia. Verš uvádza fakt, že Boh má tú moc znovu stvoriť
dokonca aj konce prstov, ktorých odtlačky sú akoby identifikačným znakom každého človeka.

Človek (človekom sa tu myslí Amr, ale vo všeobecnosti i každý človek odmietajúci vieru v
Boha) sa chce (osobne a zámerne) dopustiť hriešnosti pred Ním (pred Bohom)! (75:5)
(75:5): Niekedy sa človek odmietajúci vieru dostáva do takého stavu slepej tvrdohlavosti pri
svojom odmietaní, že sa chce zámerne dopustiť hriechov, aby vyjadril svoj odmietavý a
nemenný postoj, v tomto prípade k udalosti zmŕtvychvstania.

Pýta sa (spomenutý človek): „Kedy nastane deň zmŕtvychvstania?“

Až zrak v úžase ostane (ostane zmätený bez mihnutia),

A zmizne svetlo mesiaca,

A budú zhromaždené (alebo spojené) slnko a mesiac (vtedy nastane čas
zmŕtvychvstania).

Človek bude hovoriť (klásť si otázku) v ten deň: „Kam sa dá utiecť (pred týmto dňom,
pred tým, čo sa v ňom deje a pred tým, čo bude po ňom nasledovať)?“.

Nie veru, niet úkrytu (pred týmto dňom),

K Pánovi tvojmu bude v ten deň konečný cieľ (k Bohu všetko smeruje na posledný
súd).

Človek bude oboznámený v ten deň (v súdny deň) s tým, čo vykonal (počas svojho
života) a čo zanechal (po sebe). (75:13)
(75:13): V tejto súvislosti prorok Muhammad (požehnanie a mier nech ho sprevádzajú)
povedal, že keď človek zomrie, prestanú mu plynúť akékoľvek dobré skutky s výnimkou
troch prípadov, a to dobrý skutok alebo milodar, ktorého účinky pretrvávajú aj po smrti toho,
kto ho vykonal alebo poskytol, ďalej je to poznanie, ktoré ľuďom pomáha a tretí prípad je, ak
syn, ktorého zosnulý zanechá, pre zosnulého Boha prosí o odpustenie a milosť. Tu si
všimnime tri momenty, ktoré v živote ľudí zohrávajú veľkú rolu a ktorými človek môže
niekomu pomáhať a za to získať dobré skutky aj po smrti. Ide v prvom rade o finančnú pomoc
tým, ktorí ju potrebujú. Takáto finančná pomoc môže napríklad spočívať v zriadení
dobročinnej organizácie, z ktorej príjmov sa ľuďom v tiesni pomáha. Ďalším dôležitým
zdrojom dobrých skutkov je poskytnutie určitého užitočného poznania, ktoré ľuďom pomáha
a z ktorého majú úžitok aj po smrti toho, kto ho poskytol. Napríklad ak niekto vynašiel určitý
druh lieku, ktorý ľuďom pomáha, ak niekto skonštruoval stroj, ktorý ľuďom uľahčuje život,
ak niekto publikoval určitú publikáciu, z ktorej ľudia čerpajú užitočné informácie aj po jeho
smrti, atď. Tretím hlavným zdrojom dobrých skutkov, ktoré človeku plynú aj po jeho smrti, je
výchova dobrého potomka. Nestačí tu len dieťa splodiť, ale treba sa postarať aj o jeho správnu
výchovu. Keď je takýto syn alebo dcéra správne vychovaná a pociťuje aj určitú vďaku Bohu a
rodičom za túto výchovu, potom bude pre rodičov aj po ich smrti prosiť Boha, aby im
odpustil a aby im milosť dal. Výrok vyzdvihol tri základné dobrá, ktoré sa v spoločnosti
prejavia aj po smrti človeka, a to spolupatričnosť a vzájomnú pomoc medzi ľuďmi, vyzdvihol
i hodnotu vedy a poznania a nakoniec aj hodnotu námahy vynaloženej na výchovu dobrých a
zásadových členov spoločnosti.

Veru, človek je svedkom svedčiacim o duši svojej, (Človek je najväčším svedkom toho,
čo sám konal a ako to konal. V súdny deň tak bude sám o sebe všetko rozprávať a sám
dosvedčí všetko to, čo v živote pozemskom vykonal.)

I keď by predniesol výhovorky svoje. (Nech by sa človek v súdny deň vyhováral na
čokoľvek a nech by sa snažil svoje konania odôvodniť akokoľvek, nepomôže mu to, pretože
nakoniec sám seba odhalí a prizná, čo všetko predtým povedal a vykonal.)

Nepohybuj svojím jazykom (Muhammad) v snahe rýchlo ho (Korán, ktorý ti je
vnukaný) zopakovať (z obavy, aby si niečo z neho nezabudol). (75:16)
(75:16): Až do zoslania tohto verša, vždy, keď anjel Gabriel poslovi Muhammadovi Korán
vnukal, posol z obavy pred tým, že by zabudol alebo omylom vypustil čo i len jedno slovo,
vždy po anjelovi Korán opakoval a v tichosti prednášal pohybom jazyka a perí. To ale
proroka veľmi vyčerpávalo a unavovalo. Preto Boh prorokovi v tomto i v nasledujúcom verši
odkazuje, aby sa nebál, že niečo z toho, čo mu je zvestované, zabudne, pretože On sa postará
o to, aby z toho nič nezabudol.

Je na nás zozbierať ho (Korán, Muhammad, my sa postaráme o zozbieranie Koránu do
uceleného celku tak, aby si si ho zapamätal), predniesť a oznámiť (ti ho a zvestovať),

Keď by sme ho predniesli, tak sleduj toto prednášanie, (Keď ti anjel Gabriel Korán
zvestuje, vnuká a prednáša, Muhammad, dávaj dobrý pozor a sleduj to, čo ti prednáša, bez
toho, aby si hýbal svojím jazykom a bez toho, aby si sa bál, že z neho niečo zabudneš.)

A potom jeho objasnenie bude na nás. (My sa postaráme nielen o to, aby si Korán
správne pred ľuďmi predniesol a oznámil, ale sa postaráme aj o to, aby bol význam jeho
veršov objasnený. Vo vede o Koráne platí jedna dôležitá zásada, ktorá hovorí, že jedny verše
Koránu vysvetľujú druhé, niektoré verše obsahujú určité zásady a poučenia a iné tieto zásady
a poučenia podrobnejšie vysvetľujú.)

Nie veru, (vy ľudia, ktorí veriť odmietate a nedržíte sa toho, čo Boh uložil, nesledujete
prospech a dobro života posledného a večného, ale) vy máte radi (a skôr uprednostňujete
krátky) rýchlo pominuteľný život (a skorú odmenu i úžitok v živote pozemskom),

A nechávate (a zariekate sa) život posledný (a večný, dobro, ktoré v ňom je a život v
hojnosti, ktorý v ňom Boh veriacim pripravil).

V ten deň niektoré tváre budú svieže (tváre tých veriacich, ktorí do raja pôjdu),

K Pánovi svojmu (na Neho) sa budú dívať.

A tváre iné v ten deň budú temné (tmavé, budú to tváre tých, ktorí veriť odmietali a
ktorí sa toho, čo Boh uložil, nedržali, ktorí do pekla smerovať budú),

Myslieť si budú (ľudia, ktorých tváre budú temné), že budú (za to, čo v živote
pozemskom konali) postihnutí pohromou.

Nie veru, (človek nežije len svoj život pozemský, pretože) až (duša) dosiahne hrdlo
(ohryzok, stav, keď človek umiera a duša telo opúšťa),

A bude povedané: „Kto jeho vylieči (a zachráni umierajúceho pred smrťou)“,

A pomyslí si (tento umierajúci), že už všetko opúšťa (že jeho život definitívne končí),

A obkrúti sa (prepletie) noha okolo nohy (od toho, čo umierajúci prežíva, keď opúšťa
život pozemský a prechádza do života ďalšieho),

K Pánovi tvojmu v ten deň bude cesta viesť (až budeš, človek, umierať, nebude to
koniec tvojho života, ale nastane čas, kedy k Pánovi tvojmu budeš vedený).

Ani neveril a ani sa nemodlil (takýto človek a po smrti, keď bude pred Boha predvedený,
si uvedomí, že ani v Boha a v posolstvá jeho poslov a prorokov neuveril a ani sa k Bohu
nemodlil),

Ba naopak, za lož označil (posolstvo posla a proroka Muhammada, Korán i všetko, čo
Boh zoslal) a odvrátil sa (od nich),

A potom šiel k rodine svojej preťahujúc sa (prejavujúc tým znudenie a nezáujem).
(75:33)
(75:33): Učenci z odboru islamských vied tieto verše komentovali slovami, že boli adresované
jednému z tých, ktorí odmietali v posolstvo posla a proroka Muhammada veriť a ktorí
prorokovi zle robili. Bol to muž menom Abú Žahl, ktorý patril k popredným predstaviteľom
Mekky.

Takmer na teba dopadá záhuba (trápenie a trest za to, že si neuveril). Veru, takmer na
teba dopadá záhuba (trápenie a trest za to, že si sa nemodlil),

A takmer na teba dopadá záhuba (trápenie a trest za to, že si za lož označil Korán i
posolstvo zoslané poslovi a prorokovi Muhammadovi). Veru, takmer na teba dopadá
záhuba (trápenie a trest za to, že si sa od Koránu a od proroka odvrátil). (75:35)
(75:35): Všetky uvedené slová na Abú Žahla nezapôsobili a neskôr pri prvej bitke, ktorá sa
odohrala medzi muslimami a tými z obyvateľov Mekky, ktorí veriť odmietli a proti
muslimom bojovali pre ich vieru, bol Abú Žahl v boji zabitý. Tým na neho dopadol trest, pred
ktorým bol v oboch predchádzajúcich veršoch varovaný.

Myslí si snáď človek, že bude ponechaný (po smrti) len tak (bez povšimnutia a bez
toho, aby sa zodpovedal za svoje činy)?

A či nebol kvapkou obsiahnutou vo vyroňujúcom sa mužskom semene (kvapkou
obsiahnutou v mužskom semene, ktorá sa von, do ženského lona dostávala výronom tohto
semena),

A potom sa stal pijavicou (ďalšia etapa vývoja ľudského embrya je štádium, v ktorom sa
plod podobá pijavici, kedy sa stočí a cez placentu dostáva živiny z tela matky), stvoril (Boh)
ho (človeka) a vyrovnal (stvoril ho v rovnováhe a usporiadal), (75:38)
(75:38): V tejto etape, keď sa ľudské embryo začne podobať pijavici, sa uňho začínajú tvoriť
základné ľudské orgány, akými sú srdce a základ horných a dolných končatín. Tento vývoj
potom pokračuje, kým v štvrtom mesiaci už plod nedostane zreteľné ľudské črty a pokračuje
vo vývoji,

A učinil z neho oboch jedincov páru, mužské pohlavie a ženské pohlavie. (75:39)
(75:39): Na konci ôsmeho týždňa od doby, kedy embryo začalo rásť, je ukončené prvotné
utváranie všetkých dôležitých orgánov a je možné na embryu rozoznať ľudské rysy, aj keď
nemá ešte viac ako dva centimetre. Až keď sa toto všetko vytvorí, potom v 12. týždni začína
plod vylučovať moč, vyvíjajú sa vonkajšie pohlavné orgány a je možné už pomocou
ultrazvuku zistiť i pohlavie plodu.

A či Ten (Boh, ktorý celý proces vzniku a formovania sa človeka tak dokonale určil, od
jedinej bunky až k sformovanej ľudskej bytosti) nemá moc na to, aby oživil mŕtvych (znova
im dal život v čase zmŕtvychvstania)? (Verš na tomto mieste necháva už priestor každému,
aby si sám na túto otázku odpovedal.)