69. Al Háqqa

Al Háqqa,

Čo je Al Háqqa?

A či ty (ktorý počúvaš) vieš, čo je Al Háqqa? (69:3)
(69:3): Slovo Al Háqqa znamená realitu, skutočnosť, niečo, čo sa bezpochyby stane. Toto
slovo je ďalším z mien dňa zmŕtvychvstania. Odpoveď na uvedené tri verše nachádzame vo
verši č. 13 a v nasledujúcich. Predtým však kapitola uvádza vo veršoch 4 až 12 príklady
niektorých spoločenstiev ľudí, ktorí žili v minulosti a ktoré spochybnili existenciu tohto dňa,
za čo na nich boli zoslané rôzne druhy živlov, ktoré ich zo života pozemského vzali.
Pomenovanie dňa zmŕtvychvstania ako skutočná a bezpochybná udalosť má ľuďom naznačiť,
že táto udalosť nastane bez ohľadu na to, či v nej niekto uverí, alebo nie.

Za lož označili Samúdovci a Ádovci Al Qáriu. (69:4)
(69:4): Al Qária je deň zmŕtvychvstania – pozri kapitolu 101.

Samúdovci boli zahubení výkrikom zasahujúcim všetko (ktorý prekročil mieru
únosnosti vo svojej sile).

Ádovci boli zahubení vetrom svišťavým, vo svojej sile prekračujúcim mieru (obvyklú
pre podobný vietor).

Nasmeroval (Boh) ho (vietor) proti nim (týmto Ádovcom a doliehal na nich) na sedem
nocí a osem dní nepretržite. Videl by si týchto ľudí v ňom (v tomto vetre alebo v ich
domovoch) mŕtvych, ako by to boli duté kmene paliem (bez duše pohodené kade – tade).

Vidíš snáď, že by po nich niečo ostalo? (Nik z nich sa nezachránil a všetko, čo mali, bolo
zničené.)

Dopustil sa Faraón a tí, ktorí boli (žili) pred ním i obyvatelia vyvrátených dedín
vedomého omylu (dopustili sa vedome veľkého omylu, keď odmietli veriť poslom a
posolstvám, ktoré k nim Boh poslal),

Keď (v dôsledku omylu, ktorého sa dopustili) odmietli poslúchnuť posla svojho Pána
(v dôsledku omylu, ktorého sa dopustili), preto ich (Boh) vzal (zo života pozemského)
vzatím (z hľadiska sily) niekoľko násobne silnejším (spôsob ich odchodu zo života
pozemského bol omnoho ostrejší a ničivejší než pri iných spoločenstvách, ktoré boli zo života
pozemského vzaté).

Keď voda zasiahla všetko (prekročila vo svojom stúpaní mieru únosnosti a zakryla zem),
my sme vás poniesli v plaviacej sa lodi (arche na vode; ide tu o proroka Noema a tých, ktorí
spolu s ním uverili),

Aby sme ju (túto udalosť) učinili pre vás (ľudia) pripomenutím (že ste neobmedzenej
Božej moci podriadení, že On potupí, koho chce a zachráni, koho chce a že tých, ktorí
odmetajú veriť, stretne zlý koniec) a aby si to pozorne zapamätalo (vnímalo a nezabudlo)
ucho, ktoré pozorne počúva (aby to mal na pamäti ten, kto pozorne počúva to, čo sa hovorí).

Až bude fúknuté do obrovskej trúby (anjel Isráfil do nej fúkne) jedným fúknutím
(oznamujúc koniec života pozemského),

A zem a hory budú zdvihnuté a rozdrvené jedným rozdrvením (budú zrovnané a
rozdrvené naraz).

V ten deň nastane Al Váqia, (69:15)
(69:15): Al Váqia je jedno z viacerých mien dňa zmŕtvychvstania a znamená nezvratnú
udalosť.

Nebo sa roztrhne a ostane v ten deň veľmi slabé (ako keď strecha domu veľmi
zoslabne),

Anjeli budú na jeho okrajoch (na okrajoch neba) a ponesú Trón Pána tvojho nad nimi
ôsmi,

V ten deň budete predvedení (na súdenie), neskryje sa z vás (pred Ním) nič skryté (nik
z vás sa pred Bohom neskryje a ani žiadne tajomstvo, ktoré by ste skrývali, sa pred Ním
neskryje).

Ten, komu bude daná jeho kniha (skutkov) do jeho pravej ruky, ten povie (s
radosťou): „Tu máte, čítajte moju knihu“,

„Ja som si myslel (bol som presvedčený), že účtovanie moje mi bude predložené (že
príde čas, keď budem stáť zoči voči tomu, čo som konal a všetko mi bude zúčtované)“.

Ten (kto rátal s takýmto niečím v živote pozemskom, podľa toho sa riadil a v súdny deň
dostal svoju knihu skutkov do pravej ruky) bude žiť život spokojný

V záhrade vysokej,

Ktorej zrelé plody budú naklonené (k nemu a blízke tak, že ich môže dosiahnuť z
každej polohy).

„Jedzte (bude povedané tým, ktorí v záhrade budú) a pite s pohodlím (bez akejkoľvek
námahy na získanie potravy) za to, čo ste predtým vykonali v dňoch uplynulých (ktoré ste
v živote pozemskom prežívali)“.

Avšak ten, komu bude daná jeho kniha (skutkov) do jeho ľavej ruky, ten povie (a
bude si želať): „Kiežby mi nebola daná kniha moja“,

„A nedozvedel som sa, aké je účtovanie moje (sumár dobrých a zlých skutkov)“.

„Kiežby to (smrť v živote pozemskom) bola bývala smrť konečná (po ktorej by som sa
nikdy k životu nevrátil)!“

„Nepomohol mi môj majetok (ktorý som v živote pozemskom hromadil, v ničom)“,

„Zanikla (tu) moc moja (moc, majetky i všetko, čo som v živote pozemskom mal, som
už stratil)“.

„Vezmite ho (bude povedané správcom pekla) a okujte ho (okovami)“,

„Potom ho v pekle nechajte horieť“,

„Potom do reťaze, ktorej lakeť (merná jednotka) je (sa rovná) sedemdesiat lakťov, ho
vsuňte (a omotajte ho ňou)“,

„On totiž neveril v Boha preveľkého (ktorému všetko náleží a nad ktorým niet
nikoho)“,

„A nenabádal na nakŕmenie biedneho (a chudobného človeka)“,

„Dnes tu preto nemá blízkeho priateľa (pretože nikomu predtým nepomohol a nik mu
preto ani nepomôže)“,

„Ani jedlo (tu nemá), jedine z Ghislínu“, (69:36)
(69:36): Podľa výkladov Koránu môže byť Ghislín strom, ktorý rastie v pekle alebo odpadky,
hnis a krv, ktoré tečú z ľudí, ktorí sú v pekle.

„Ktoré (takéto jedlo) jedia len tí, ktorí sa vedome omylu dopustili (keď veriť
odmietli)“.

Prisahám (Boh prisahá) na to, čo vidíte (vnímate a poznáte),

I na to, čo nevidíte (nevnímate a o čom neviete),

Že sú to (tento Korán) slová posla vznešeného, (Existujú dva možné výklady toho, kto sa
myslí pod poslom vznešeným. Jeden hovorí, že sa ním myslí anjel Gabriel, ktorý ich prinášal
poslovi Muhammadovi a ten ich ľuďom oznámil. Ďalší význam vety môže byť, že Korán, to
sú slová prednášané poslom Muhammadom, ktoré mu boli od Boha prostredníctvom anjela
Gabriela vnuknuté.)

Nie sú to slová básnika (ako to tí, ktorí odmietajú veriť, prehlasujú). Málokedy však
veríte,

Nie sú to ani slová veštca. Málokedy sa však poučíte,

Zoslaný dole od Pána tvorstva je on (tento Korán).

Keby nám bol (Muhammad) pripísal nejaké slová (ktoré Boh nezoslal),

Boli by sme ho uchopili za pravú ruku (alebo ho potrestali mocou našou),

Potom by sme preťali (a prerušili) jeho tepnu (srdcovú),

A nik z vás by nezadržal nič jemu (poslovi Muhammadovi) určené (nezadržal by nič, čo
by bolo preňho určené). (69:47)
(69:47): Posol Muhammad si nikdy nič nevymyslel a ani nemohol, pretože vedel, že keby si
niečo, čo mu zoslané nebolo, vymyslel, Boh by ho potrestal trestom silným. Tieto verše túto
skutočnosť potvrdzujú.

Je to veru (tento Korán) pripomenutie pre bohabojných.

My dobre vieme, že sú medzi vami takí, ktorí za lož označujú (Korán, keď tvrdia, že
Korán od Boha nepochádza, ale že si ho posol a prorok Muhammad vymyslel).

On (Korán) bude veru zármutkom pre tých, ktorí odmietli veriť (v súdny deň, keď
zistia, že bol pravdivý a že sa naplnilo to, čo oznamoval),

On (Korán) je veru pravdivé bezpochybné presvedčenie (o ktorom niet pochýb, že od
Boha pochádza),

Spomínaním mena Pána svojho (Muhammad) preveľkého, svedč o jedinečnosti Jeho
a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (že je Mu vzdialené všetko to, čo
Mu je nepravdivo pripisované a len Jemu vďačíš za všetko).